Kvasená a kyslá kapusta je zdravšia ako jej surová sestra

Kvasenie (fermentácia) sacharidov kapusty sa deje v troch postupných fázach, pričom v každej fáze pôsobia iné druhy bakteriálnych kultúr. Významným zdrojom kvasenia sú laktobacily, ktoré dokončia fermentáciu cukrov na organické kyseliny. Ako výsledný efekt vznikne kyslá chuť kapusty, čo sa chemicky prejaví vysokým stupňom kyslosti a nízkym pH. Tento proces opísal známy odborník na výživu a gastroenterológ, MUDr. Peter Minárik. Presviedča, že kvasená a kyslá kapusta je ešte zdravšia ako jej surová sestra. Okrem vysokého obsahu vitamínu C a rastlinnej vlákniny podľa jeho slov obsahuje aj zdravé probiotické baktérie s antikarciono­génnym účinkom. „Prirodzená bakteriálna flóra chráni kyslú kapustu pred mikrobiálnym znehodnotením a následným skazením. Kyslá kapusta preto nie je háklivá na teplotu a ak ju chceme skladovať len krátky čas, nevyžaduje si uschovávanie v chladničke,“ radí a dodáva: „Netreba ju ani pasterizovať; naopak, pasterizácia ničí vitamín C a aktívnu probiotickú mikroflóru.“ Na našom stole by kyslá kapusta nemala chýbať. Minárik ju odporúča v menších množstvách jesť hoci aj každý deň, predovšetkým v zimných mesiacoch, keď môže byť najvýznamenejším zdrojom vitamínu C. Ako najšetrnejšiu kuchynskú úpravu Minárik odporúča krátke povarenie v parnom hrnci. „Nekonzumujte ju s mastným mäsom, ale s chudým mäsom alebo so šunkou, s tofu, so zeleninou (paradajky, cibuľa, cesnak), prípadne s ovocím (jablká, hrozienka, citrónova šťava),“ odkazuje.

Zdroj: http://zdravie.pravda.sk/